top of page

DIR Floortime: podpora vývinu, prevencia traumy a budovanie autentickej osobnosti u detí

  • Writer: Jana Schrötter
    Jana Schrötter
  • Apr 26, 2025
  • 8 minút čítania

Updated: Mar 5

K DIR Floortime som sa nedostala náhodou. Na moje dieťa nefungovala žiadna z dostupných terapií na Slovensku. Tak som si naštudovala, čo sú aktuálne trendy v zahraničí. Ako človek s PhD v psychológii, s históriou učenia porúch vývinu na vysokej škole a osobným zanietením pre danú oblasť som preštudovala všetko, čo sa dalo a trendy sledujem doteraz.


Prvé, základné zistenie: pri autizme je dominantné výrazné oslabenie sociálnych schopností, teda základná terapia je tá, ktorá umožní dieťaťu mať rado sociálny svet a inklinovať k nemu.


Druhé zistenie: Kým na Slovensku sa rozbiehame s ABA terapiou, tak vo svete sa už od ABA mierne odkláňajú – vysvetlím. Ak ide o nácvik zručností, ako je odplienkovanie, cumlíky alebo zlozvyky a úprava správania, hľadanie hraníc a ich udržiavanie – ABA je výborná metóda. Na nácvik, tréning.


Ale ak hovoríme o rozvoji sociálnych schopností, DIR Floortime vytvára podmienky, v ktorých je mozog človeka schopný a motivovaný sa posúvať a rozvíjať v sociálnej oblasti.


DIR Floortime NIE JE tréning. Nenacvičujeme. Nechytáme ruku dieťaťa a neukazujeme s ňou. Nenútime, neodmeňujeme. Takmer nedávame pokyny! Veľmi často len SME TAM s dieťaťom a vytvárame príležistosti na ISKRU v očiach dieťaťa. Neprestimulovávame. Rešpektujeme nervový systém a senzoriku.

Rešpektujeme – toto je slovo, ktoré mi tak VEĽMI chýbalo v terapiách na Slovensku. Pôvodne som mala chuť vytvoriť profil „Autisti jsou taky lidi“.


Floortime môže byť aj vo vzduchu!
Floortime môže byť aj vo vzduchu!

V oblasti neurodiverzity sa čoraz viac rozumie významu emocionálneho naladenia, alebo prepojenia a obrovský význam sa prikladá afektu pri formovaní/vývoji dieťaťa. Afekt — teda emocionálny tón interakcie — nie je len povrchnou súčasťou komunikácie, je základom toho, ako sa učíme, rastieme a vytvárame vzťahy. Pre deti je afekt kľúčový. Aj dieťa, ktoré nerozumie reči, rozumie afektu - tónu reči. Niektoré rozumejú aj reči tela a mimike. Výskumy z oblasti afektívnej neurovedy dokazujú, že emocionálne skúsenosti a sociálne spojenia sú rozhodujúce pre vývoj mozgu, čo ich robí nevyhnutnou súčasťou terapie.

V tomto kontexte ponúka model DIR® (Developmental, Individual Differences, and Relationship-Based approach) oveľa účinnejší a holistickejší spôsob podpory detí než tradičná metóda ABA (Applied Behavior Analysis). Pozrime sa, prečo je DIR® ideálny pri podporovaní autentickej identity, nezávislosti a funkčnosti.


1. Význam afektu a emócií vo vývoji

Afekt nie je len pocit — je to komplexná biologická reakcia, ktorá tvorí základ pre učenie, emocionálnu reguláciu a interpersonálne vzťahy. Výskumy v oblasti afektívnej neurovedy ukazujú, že emocionálne skúsenosti ovplyvňujú vývoj mozgu, najmä v oblastiach týkajúcich sa empatie, komunikácie a exekutívnych funkcií.

Pre neurodivergentné deti, ktoré často čelia výzvam v sociálnych vzťahoch, je schopnosť emocionálne sa spojiť s inými kľúčová. DIR® funguje tak, že sa zameriava na emocionálne naladené vzťahy, nie na modifikáciu správania. Model uznáva, že deti s neurodiverziou potrebujú skutočné - AUTENTICKÉ emocionálne spojenie na podporu rastu kognitívnych a sociálnych zručností. Toto spojenie je jedným z CIEĽOV - nie je využívané na to, aby sme dosiahli niečo ďalšie. V DIR Floortime nikdy neprerušujeme napojenie kvôli tomu, aby sme spravili "úlohu" (práca za stolíkom, cvičenie a pod), pretože žiadna úloha ani cvičenie na svete nie je v terapii autistického dieťa dôležitejśia, ako byť vo vzťahu ("ak spravíš úlohu, pohrám sa s Tebou"). Vzťah si "hýčkame". Byť vo vzťahu a byť jeden na druhého naladený je jeden z hlavných cieľov terapie! A o tom by terapia sociálnych schopností aj mala byť.

Ale. Aj v DIR Floortime môžete samozrejme cvičiť - hrou: maľovať a tvoriť a rozvíjať sa vo všetkých oblastiach - ale nie za odmenu. A nikdy neredukujeme vzťah na odmenu.


2.Rešpektovanie senzorických potrieb: Kľúčový prvok prístupu DIR®

Pre mnohých neurodivergentných ľudí sú problémy v senzorickom spracovaní obrovskou výzvou. Senzorické potreby sú zásadné pre emocionálnu reguláciu a celkovú pohodu. Model zdôrazňuje dôležitosť porozumenia, rešpektovania a riešenia senzorických potrieb detí spôsobmi, ktoré podporujú sebareguláciu a komfort v sociálnych interakciách.

V praxi sa deje veľmi často, že keď prerámcujeme "neposlušnosť" dieťaťa na "senzorickú citlivosť" sa veľa vecí zmení. Deti často potrebujú, aby rodičia spomalili, aby sa naladili na dieťa a na jeho INÉ senzoriclké potreby.

______

Napríklad rodič sa snaží o interakciu a točí dieťa - dieťa začne žmúriť a robiť grimasy, ale zároveň sa smeje. Keď spolu s rodičom zarámcujeme reakciu dieťaťa ako: To sa mi páči, ale rob to jemnejšie, zrazu sa dieťa teší, ale už bez grimasy!

______

V terapii DIR hľadáme s dieťaťom to, čo dieťa potrebuje. Dieťa sa často veľmi CHCE šantiť a chce byť sociálne, ale jeho senzorický systém tú intenzitu emócií, zvukov a pohybov nezvláda a "odpája sa".

DIR® prispôsobuje prístup individuálnym senzorickým preferenciám a potrebám dieťaťa, čo vedie vďaka neuroplasticite k postupným zmenám prepojení v mozgu - dieťa začína mať rado interakciu, začína ju vyhľadávať a iniciovať, pretože už nie je prestimulované. Rešpektovanie senzorických potrieb v DIR® tiež podporuje rozvoj sebaregulácie, ktorá je rozhodujúca pre úspech v sociálnych aj akademických prostrediach.

V ABA sú senzorické potreby často prehliadané a deti sú podporované v tom, aby sa "prekonávali", historicky boli nútené zapájať sa do senzorických skúseností, ktoré sú pre ne stresujúce alebo senzoricky prestimulujúce.


3.Podpora odolnosti a regulácie nervového systému

Čo je to odolnosť (resiliencia)? Často sa stretávam s presvedčením, že odolnosť znamená vedieť "vydržať", "nejako to zvládnuť", prekonať sa a prekonať vlastné limity.

V skutočnosti však psychická odolnosť nespočíva v neustálom prekonávaní samého seba. Práve naopak – znamená veľmi dobre poznať svoje limity a relatívne málo ich prekračovať. Neustále ignorovanie hraníc vedie skôr k chronickému stresu a vyhoreniu, než k posilneniu odolnosti.

Odolnosť je schopnosť, ktorá sa buduje postupne – a úzko súvisí s reguláciou nervového systému. Ide o schopnosť tela a mysle vrátiť sa po strese späť do stavu rovnováhy a pokoja.

Ako sa to učíme? V bezpečnom, láskavom a naladenom vzťahu.


Učíme sa rozpoznávať, kedy a s kým sa cítime dobre, ako ten pocit vyzerá a čo/kto nám ho prináša. Učíme sa aj všímať si, čo nám nesedí, čo nás rozlaďuje, a čo nám pomáha znovu sa upokojiť.

Sme sociálne bytosti – a preto pre svoje zdravé fungovanie potrebujeme ko-reguláciu. Potrebujeme pri sebe ľudí, ktorí nás dokážu vnímať, rozpoznať naše potreby a ponúknuť nám oporu, keď to sami nezvládneme. V takejto bezpečnej interakcii sa postupne človek učí regulovať sám seba.


4.Autonómia namiesto závislosti: Žiadna potreba promptovania

Ďalším zásadným rozdielom je vzťah k závislosti na promptoch. V tradičnej ABA terapii sa často vytvára závislosť na verbálnych alebo fyzických pokynoch na nasmerovanie správania dieťaťa. Aj keď to môže byť krátkodobo účinné, z dlhodobého hľadiska to môže viesť k tomu, že dieťa sa stane závislé na týchto vonkajších signáloch, čo obmedzuje jeho schopnosť konať samostatne.

DIR® tomu čelí tým, že podporuje emocionálne spojenia a kognitívny rozvoj cez prirodzené interakcie - cez spoloćné riešenia bežných každodenných situácií, ktoré nastanú. Pričom sa využíva vnútorná motivácia dieťaťa.

napr. dieťa chce jesť - berieme to ako spoločnú výzvu a spoločnú hru za hľadaním obľúbenej pochúťky. Nić nevyriešime za dieťa, ale sprevádzame ho procesom hľadania "jedla". V tomto procese sa upevňuje pocit vnútornej motivácie, upevňujeme aj udržiavame pozornosť na nejakú konkrétnu úlohu, ktorá je ale zaujímavá pre dieťa. Zároveň sa rozvíja vzťah a sociálne schopnosti, komunikácia a napokon aj schopnosť riešiť problémy! Každý deň pri bežných rutinách!

Deti sa učia vyjadrovať sa a riešiť problémy nezávisle, bez potreby neustáleho vonkajšieho podnecovania. Táto autonómia v DIR® umožňuje deťom stať sa aktívnymi účastníkmi vlastného učenia a rozvoja, čo vedie k dlhodobým zručnostiam, ktoré nie sú závislé na vonkajších pokynoch alebo odmenách.


5.Vynáranie sa identity a podpora vnútornej motivácie

Jedným z najdôležitejśích aspektov DIR® je dôraz na vytváranie vlastnej identity a vnútornú motiváciu. V rámci DIR® sa deti povzbudzujú, aby sa zapájali do svojho prostredia spôsobom, ktorý je prirodzene v súlade s ich individuálnymi vývojovými potrebami a preferenciami. Tento prístup umožňuje deťom učiť sa vlastným tempom, na základe vnútornej motivácie, nie podľa vonkajších odmien (alebo trestov).


Na druhú stranu, ABA je v značnej miere závislá na vonkajších posilneniach na formovanie správania, čo môže viesť k plytkému učeniu — správanie je riadené vonkajšími odmenami, nie vnútornými túžbami alebo hodnotami. To môže spôsobiť, že dieťa bude závislé na pokynoch alebo vonkajších signáloch, čo potláča schopnosť vyvinúť autonómne myslenie a jednanie, ale celkovo i autonómne self. A to považujem ja osobne za najväčší nedostatok ABA terapie. U detí chceme, aby boli autentické, aby mali osobnosť, identitu, aby vedeli kto sú, čo majú rady, čo sa im páči a aj čo sa im nepáči! Potlačenie tohoto vedie k vytvoreniu “falošnej” identity alebo "maskovanej" osobnosti, kde deti a neskôr dospelí konajú spôsobom, ktorý nie je v súlade s tým, kým skutočne sú - respektíve nikdy ani nezistia, kým vlastne sú. Kedysi som si vravela, že "moderná" ABA, ktorá uznáva vzťah ako dôležitú zložku terapie je lepšia. Avšak z hľadiska maskovania lepšia naozaj nie je, práve naopak. Ak dieťa má s nami vytvorený vzťah, tak urobí všetko preto, aby bolo milované, a aby sme sa s ním hrali. Prekonáva samého seba. Stráca seba, aby bolo s nami. Maska odolnosti sa však často rúca a nikto už nevie, čo je maska a čo je skutočné self. V terapii dospelých je obrovské množstvo neurodivergentných ľudí, ktorí sa hľadajú, pretože sami netušia, kým sú za maskou.


DIR® poskytuje alternatívu, kde emocionálny zážitok dieťaťa, porozumenie a precítenie vlastnej senzoriky, vnútorná motivácia a z nej plynúca kreativita a individuálne preferencie sú v centre diania. To vedie k VZNIKU AUTENTICKÉHO SELF a prežívaniu vnútornej motivácie, ktorá pretrváva aj po terapii a bez potreby externých podnetov.


6. Prevencia maskovania a vytvárania falošnej osobnosti (ne-autenticity)

Možno jedným z najdôležitejších prínosov DIR® je dôraz na prevenciu vytvárania “falošnej” osobnosti.

DIR® sa zameriava na budovanie autentickej osobnosti tým, že podporuje prirodzené, emocionálne spojenia medzi dieťaťom a opatrovateľmi, kde sa jedinečné vlastnosti dieťaťa oslavujú a podporujú. Tento dôraz na autenticitu zabraňuje vzniku maskovaných správaní a umožňuje dieťaťu rásť ako pravá, autentická bytosť, s istotou, v bezpečí a s pocitom prijatia. Neurodiverzita je v poriadku. Aj neurodivergentní ľudia dokážu mať a rozvíjať sociálne schopnosti ale len do tej miery, ako je to pre nich bezpečné.


7.Podpora kognitívneho rastu prostredníctvom vzťahového učenia

Keďže DIR® kladie dôraz na vzťahový model, poskytuje vhodné prostredie pre kognitívny rast. Namiesto toho, aby sa zameriavalo len na externé správanie, DIR® podporuje kognitívne schopnosti ako sú riešenie problémov, exekutívne funkcie a sociálne porozumenie cez autonómne, samostatné interakcie. Tento prístup umožňuje deťom skúmať svoje prostredie, vyjadrovať kreativitu a riešiť problémy vo vzťahu a spolu s človekom, ktorý rešpektuje ich senzorické a emocionálne potreby.



Ak je to DIR také super, prečo je u nás ABA taká úspešná?

Naša česko-Slovenská spoločnosť je presiaknutá behaviorizmom do špiku kostí. Zameriavame sa oveľa viac na správanie ako na emócie. Navyše, historicky sme boli vedení k poslušnosti. K poslúchaniu pokynov. Autonómia sa u nás nenosí. Málokto vôbec vie, čo to slovo znamená. Každý jeden rodič autistického dieťaťa sa sťažuje, že vnútorná motivácia jeho dieťaťa je minimálna. Čo sa s ňou stalo?


Autonómia detí u nás

Poďte so mnou na ihrisko alebo do detského kútika a započúvajte sa. Deje sa tam toto. Minimálne polovica rodićov naháňa deti alebo ich zaplavuje pokynmi:

"Poď si dať papať."

"Nechceš ísť na kolotoč?"

"Tak sa poď pohojdať s dievčatkom."

"Nebehaj!"

"Kam ideš"

"Prečo tam skáčete?"

"Nešaľte sa!"

"Pusti ju" "Tu si sadni!" "A dosť, už nevystrájaj". Čo si z toho vzali tieto 1,5 ročné deti? Za mňa je otázne, či vôbec rozumeli záporu (nebehaj, neskáč...). Čomu ale dieťa rozumie, je intonácia alebo reč tela a mimika! A tá bola nahnevaná. Deti si teda vzali z toho celého informáciu, že keď sa teším, mamka sa zlostí. A čo si z toho vzali mamky? Moje dieťa je neposlušné! Toľko krásnych momentov, kedy deti chceli zdieľať radosť s rodičom, bolo uťatých. Videla som to v mimike detí - boli zmätené. V týchto momentoch sa (ne)rozvíja sociálny mozog - (ne)vytvárajú sa prepojenia - pocit radosti z toho, že zdieľam a som videný! Niekto sa teší so mnou!

Miesto toho radosť ukončujeme. Dĺžku interakcie skracujeme, a ešte aj bolestne a zbytočne.

A deti zaplavujeme, prestimulovávame a navyše ich oberáme o pocit autonómie. Ako? Prečo? Tým, že sme rýchli. Svet sa zrýchlil, zrýchlili sa aj rodičia. Navyše, chceme, aby naše deti boli "dobré", teda poslušné. Viete, že miera autonómie koreluje s motorickými schopnosťami, ktoré dieťa získava?potrebuje sa hýbať, potrebuje sa NEbáť, potrebuje našu dôveru v neho. Potrebuje SPREVÁDZANIE sociálnym svetom, aby sa v ňom lepšie orientovalo. Ale potrebuje mať aj pocit, že samo dokáže mať kontrolu aspoň nad niektorými aspektami života. Tým sa učí a získava kompetencie pre život. Kedysi deti začínali chodiť v 12 mesiacoch, dnes sa to často posúva na 15-18 mesiacov! Čo to o nás hovorí?


Na záver

DIR® sa zameriava na emocionálne spojenie, autonómiu, vnútornú motiváciu a autentické vyjadrenie sa. Vytvára podmienky, v ktorých vzniká autentická osobnosť schopná rieśiť životné situácie a zvyšuje mieru funkčnosti jedincov.

Vedecké základy afektívnej neurovedy podporujú tento prístup, ktorý ukazuje, že skutočné vzťahy, emocionálne porozumenie a rešpektovanie individuálnych senzorických potrieb sú nevyhnutné pre dlhodobý kognitívny a emocionálny rast. DIR® podporuje vývoj detí, ktoré sú schopné fungovať nezávisle, byť kreatívne a angažované v živote autenticky a bez závislosti na pokynoch. Nie je to len o zmene správania — ide o podporu celého človeka, zvnútra aj zvonku.

Komentáre


bottom of page