PDA: Potreba autonómie... alebo ako to vlastne je?

V minulosti sa pod pojmom PDA myslelo "Pathological Demand Avoidance" – patologická vyhýbavosť požiadavkám.

V súčasnosti PDA profil vnímame skôr ako Persistant drive for autonomy, kvôli vysokej potrebe autonómie.

Reálnym popisom nervového systému takéhoto PDA človeka je:

1. ľahko preťažiteľný nervový systém a výraznejšia citlivosť na emócie (napr. úzkosť zo zlyhania) a zmyslové vnemy, ale aj na vnemy zo svojho vlastného tela,

2. časté senzorické špecifiká - napríklad preťažiťeľnosť svetlom, hlukom, vôňami.... rýchlym verbálnym prejavom, oslabené spracovanie sluchových vnemov a pod.

3. mávajú problém s exekutívnymi funkciami - začínanie aktivít, prechody medzi aktivitamy, zmeny aktivít sú pre nich náročné,

4. špecifiká POZORNOSTI: dokážu sa fantasticky sústrediť na JEDNU vec, ktorá je ich aktuálnym záujmom, avšak ak ich prerušíte, vnímajú toto prerušenie aktivity alebo myšlienky "bolestivo" a intruzívne - vyvoláva to v nich reakciu "útek/únik".

   
   

   Prerušenie aktivity znamená, že sa musia sústrediť na Vás a Vašu požiadavku, zároveň si musia pamätať svoju pôvodnú aktivitu a pôvodný zámer, musia odpovedať na Vašu požiadavku a následne sa musia vrátiť k pôvodnej aktivite. Pričom však majú oslabené exekutívne funkcie a toto všetko je pre nich ako túra na Mont Everest.

   
   
   
   

Z toho všetkého následne vyplýva:

1. vysoká potreba byť sám so sebou a svojimi myšlienkami - neprerušovane,

2. potreba AUTONÓMIE je sekundárna reakcia - vďaka autonómii môže telo prežiť. Mať autonómiu totiž znamená, že si sám riadim svoj čas, svoje záujmy aj to, kedy ich preruším. Naopak, nemať autonómiu znamená, že môj myšlienkový tok neustále niekto alebo niečo prerušuje, a nemám nad tým kontrolu - to v človeku vyvoláva silnú frustráciu. Ak sa to deje dlhodobo, formuje to osobnosť dieťaťa - smerom, v ktorom vníma druhých ako tých, ktorí mu narušujú jeho bytie.

Preto, ja sa týmto ľuďom vôbec ale vôbec nečudujem, keď majú úzkosť z toho, že nedokážu kontrolovať svoje prostredie, svoj voľný čas, svoje záujmy. Naše množstvo slov ich zahlcuje. Následne už reagujú aj na náš POHĽAD alebo len na svoju vlastnú myšlienku, že by sa od nich mohlo niečo žiadať. A čo je najhoršie, v dospelosti internalizujú naše požiadavky a nedokážu sa autenticky vložiť do svojich záujmov bez toho, aby sami seba spochybňovali.

V ďalšom článku si povieme aj to, čo s tým vieme robiť - ako komunikovať a ako PDA dieťa vychovávať? A nie, PDA neznamená, že sa vzdáme všetkých požiadaviek, aby sme dieťa nepreťažovali!